Medzinárodná preprava na železnici podľa CIM

27.04.2015 10:02

Predpisy CIM v znení Vilniuského protokolu sú aplikované vo veľkej väčšine štátov a ich použitie prináša výhody odosielateľom aj dopravcom. Sú v nej stanovené jasné základné pravidlá železničnej prepravy nákladov, podľa inšpirácie z Dohovoru CMR. slabinou CIM je absencia širšej úpravy kombinovanej prepravy, ktorá obsahuje aj železničnú časť.

Dohoda COTIF: Dohoda o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) združuje zmluvné strany - členské štáty do Medzivládnej organizácie pre medzinárodnú železničnú prepravu (OTIF). Jej členmi sú všetky štáty EU. Jednotné právne predpisy pre zmluvu o medzinárodnej železničnej preprave tovaru CIM tvorí dodatok B k Zmluve COTIF.

 

Predpisy CIM sa použijú na každú zmluvu o preprave tovaru za úhradu po železničných tratiach, ak leží miesto prevzatia/ dodania tovaru v členských štátoch CIM (teda medzinárodná). V prípade aplikácie zmluvy CIM je rozhodujúce, že sa vzťahuje na prepravnú zmluvu, nie na prepravu ako takú (ak dohoda znela na prepravu medzi 2 štátmi, ale reálne sa takto neuskutočnila). Strany sa musia na použití CIM dohodnúť. Predpisy CIM by sa nepoužili napr. pri preprave medzi dvoma miestami, ktoré ležia na území členského štátu, avšak cez územie iného štátu. A to ani vtedy, ak by sa preprava skončila na území tranzitného štátu napr. v prípade škody, či krádeže. Otázka by bola, čo by sa stalo, ak by boli na takúto prepravu 2 zmluvy podľa CIM. Jedna k hraniciam, kde by sa tovar preložil a druha ďalej na miesto určenia napr aj s iným dopravcom. Môže tu hrať faktor nižšie prepravné. CIM platí výhradne pre železničnú prepravu, má však aj výnimky, ak sa k železničnej preprave použije ako doplnková napr. cestná, riečna, či námorná.

Nákl adný list, prepravný dokument:

je to doklad o uzatvorení prepravnej zmluvy. Na existenciu a platnosť prepravnej zmluvy nemá vplyv, takže ak sa stratí, alebo nevyhotoví, nemá to vplyv na platnosť zmluvy. Na vyhotovení nákladného listu sa musia obe strany dohodnúť (väčšinou ho vystavuje a vyplňuje odosielateľ, nakoľko najlepšie popzná tovar). Funkcia nákladného listu je predovšetkým dôkazná.

 

Zodpovednosť dopravcu:

pre vznik zodpovednosti je rozhodujúci úsek od prijatia tovaru až po jeho dodanie. Dopravca rovnako zodpovedá za oneskorenie dodania. Pozor, pojem prevzatie tovaru nie je totožný s pojmom nakládka! Záleží na tom, kto uskutočňuje nakládku. Pokiaľ takáto dohoda nie je, nakladá kusové zásielky dopravca a vozové odosielateľ. Subjekt zodpovedný za nakládku však musí tovar aj upevniť a zaistiť!Ak nakladá odosielateľ, zodpovedá aj za prípadné škody na majetku dopravcu vzniknuté počas nakládky.

Dodaciu lehotu limituje dohoda medzi objednávateľom a dopravcom. Dodanie tovaru rovnako nie je totožné s pojmom vykládka. Doležité je, že príjemca vykladá tovar až po dodaní, čo znamená, že najprv musí príjemca plniť povinnosti z nákladného listu.

O ďalších prípadoch zodpovednosti resp. vyvynenia sa zodpovednosti ako aj výšku náhrady škody pojednávajú jednotlivé § predpisu CIM.

Existencia dvoch právnych režimov, ktoré môžu platiť pre jednu prepravu (Predpis CIM a Dohovor SMGS) nie je samozrejme ideálnym stavom. Jednou z možností bolo nové odovzdanie zásielky na hraniciach, kde sa prechádzalo z jedného režimu na druhý. to však vznikali prieťahy v dôsledku chýb v prepisovaní údajov z nákladného listu CIM do nákladného listu podľa Dohody SMGS. Toto riešenie však bolo kontraproduktívne. ako nový nástroj bol zvolený spoločný nákladný list CIM/ SMGS. Používa sa od roku 2006. funguje aj ako colný dokument a je akceptovaný aj bankami pri medzinárodnom platobnom styku.